V Temnom Raji kolujú povesti o jaskyni, ktorá je hlbšia ako samotné more a temnejšia ako mysle najskazenejších necromancerov, ktorí kedy chodili po svete. Jaskyňa, o ktorej sa aj samotní bardi boja spievať a rozprávať.
"To bude náš cieľ!" ozvalo sa od vrchu stola. Hrdinovia sediaci po bokoch sa pozreli na seba, ale aj keď každému z nich bolo v očiach čítať zdesenie, nikto sa neozval. Bola to samotná podstata ich spoločenstva - vynášať zabudnuté poklady opäť na svetlo sveta a vrátiť tak ľudstvu jeho zašlú slávu. Ak by niekto namietol, spochybnil by tým svoje miesto pri stole a hlavne svoj cieľ. Miesto výpravy bolo teda jasné.
Po hodinách úmorného boja prišli hrdinovia na miesto, kde sa jaskyňa delila na 3 cesty. Jeden by si bol pomyslel, že každý súdny človek by sa vydal tým najosvetlenejším a najmenej klesajúcim tunelom, ale toto neboli obyčajní ľudia. Toto boli hrdinovia dávnych čias, ktorým strach na odvahe pridával a schopnosťami sa im nevyrovnal nik iný. Jednohlasne sa rozhodli pre tú najtemnejšiu cestu, ktorá klesala priamo do srdca jaskyne. Príšery, ktorých mená už dávno zostali zabudnuté v čase opäť uzreli svetlo pochodní, lesknúcich sa mečov a bleskov pretínajúcich vzduch. Poklady nahromadené vekmi zmenili pánov a celý Temný Raj oslavoval úspech, ktorý tu už dávno nebol. Hostince burácali, bardi hrali a panny pannami nezostali.
Hrdinovia však vedeli, že radosť opadne. Nadobudnuté bohatstvo, úspechy a ich vlastné mená odplaví čas tak, ako to robí už po tisícročia. Jedno však pretrvá. Dve slová mágiou vyryté do kameňa na dne tej najtemnejšej jaskyne...
Magic Generation
